KRIVOSÚD - BODOVKA | Informačný web obce 

Vyhľadávanie

Základné informácie

Základné informácie

 

letecky

Prvá písomná zmienka o obci: 1398

Nadmorská výška stredu obce: 200 m

Rozloha: 8 081 826 m2

Počet obyvateľov: 309

Hustota obyvateľstva: 38 / 1 km2

Intravilán obce Krivosúd-Bodovka sa rozkladá v doline Bodovského potoka na styku severozápadného okraja Považského Inovca s dolinovou nivou Váhu južného okraja Trenčianskej kotliny Považského podolia.

Katastrálna výmera celého územia obce predstavuje 7,87 km2.

Nadmorská výška v katastrálnom území obce je medzi 190-540 m n.m., pričom v intraviláne obce je medzi 195-225 m n.m., v strede obce je cca 205 m n.m. Môžete si pozrieť obec z vtáčej perspektívy.

Katastrálne územie obce Krivosúd-Bodovka hraničí s katastrálnymi územiami obcí Trenčianske Stankovce (sv s. a v.časti), Selec ( v jv. Časti), Beckov (v j. az. časti), Ivanovce (v z. časti ) a Melčice-Lieskové (v sz. Časti). Veľmi malá časť katastrálneho územia obce Krivosúd-Bodovka (cca 0,04 km2) v s. cípe leží na pravej strane doliny Váhu, a teda rieka Váh v starom koryte tečie  v malom úseku (cca 600 m) aj územím obce.

Prevažná časť katastrálneho územia obce z orografického hľadiska patrí do horského krajinného celku Považský Inovec.

Geomorfologicky je územie pomerne členité, prevažne má pahorkatinný, len miestami vrchovinný reliéf s amplitúdou 101-310 m a s nadmorskými výškami nad 200 m n.m. až niečo presahujúcimi 500 m n.m.

Z morfologicky výrazných bodov sú  významnejšie:

Homôlka má veľmi výhodnú strategickú pozíciu nad dolinou Váhu. Hranica katastrálneho územia v jv. Časti zasahuje až na hydrologickú rozvodnicu Bodovského a Seleckého potoka, kde na trojrozmedzí k.ú. Krivosúdu-Bodovky, Selca a Beckova dosahuje nadmorskú výšku 540 m n.m., čo je aj najvyšší bod obce Krivosúd-Bodovka.

Pre morfologickú scenériu okolia obce sú významné aj vrcholy:

V krasovom masíve gutensteinských vápencov j. od obce sa predpokladajú aj podzemné krasové priestory (jaskyne) v oblasti Zbojníckeho vrchu, o ktorých objavenie sa snažia dobrovoľní jaskyniari.

Mnohé jaskyne v Západných Karpatoch, podobne ako v Alpách, sa viažu na gutensteinské vápence. V nich, západne od obce, už v k.ú susedného Beckova včasti Bukovinky, bola dobrovoľnými jaskyniarmi v r. 1983 objavená Beckovská jaskyňa, dosahujúca zatiaľ dĺžku 150 m a hĺbku 70 m. Najväčší dóm (Majkov dóm) má rozmery 25x17x6 m. Po celom priestore jaskyne je prekrásna rôznofarebná krasová výzdoba. Pomerne plytké a viac-menej úzke údolie, v ktorom leží obec Krivosúd-Bodovka, bolo vytvorené eróznou činnosťou Bodovského potoka adotvárané akumulačnou aeolickou činnosťou ičinnosťou ďalších vonkajších geologických činiteľov až do súčasnej (recentnej ) morfologickej podoby.

Veľmi malá časť územia obce (cca 1,2 km2, t.j. cca 15 % katastrálnej výmery), ležiaca v dolinovej nive Váhu, konvencionálne pod vrstevnicou 200 m n.m., patrí do Trenčianskej kotliny, tvoriacej krajinný podcelok v Považskom podolí, a to včasti ležiacej medzi morfologicky výraznou Beckovskou bránou a Trenčianskym prielomom. Táto časť územia obce je tvorená vážskou dolinovou nivou, ktorá má rovinný charakter s nadmorskými výškami medzi 190-220 m n.m. Vjz. Časti tejto dolinovej nivy je aj najnižšie položený bod obce, ktorý som konvencionálne stanovil na 190 m n.m.

V morfológii dolinovej nivy sú vsúčasnosti výrazné vodné plochy (rybníky), vzniknuté prevažne po ťažbe vážskych štrkov (bývalé štrkoviská), aktívne štrkovisko včasti poniže Prúdia (pre potreby budovania diaľnice) astaré koryto Váhu s ľavostrannou protipovodňovou až 3 m vysokou ochrannou hrádzou, mimo územia obce derivačný Biskupický kanál, ako súčasť vážskej kaskády.

Klimaticky severná časť územia obce patrí do teplej klimatickej oblasti, ato do obvodu teplého, mierne vlhkého, smiernou zimou (a5), južná časť územia obce patrí do mierne teplej klimatickej oblasti, ato do obvodu mierne teplého, mierne vlhkého, vrchovinového (B5). Priemerná ročná teplota vzduchu v dolinovej časti obce je 9o C, ktorá sa vzrastajúcou  nadmorskou  výškou  do  horských  častí  Považského Inovca postupne klesá na 8 o C. Priemerný ročný úhrn zrážok v dolinovej časti obce sa pohybuje medzi 650-700 mm, vhorskej časti obce so vzrastajúcou nadmorskou výškou postupne stúpa na 750-800 mm.

Hydrologicky územie obce patrí do povodia Váhu. Odvodňované je samotným povrchovým tokom Váhu, pretekajúcim aj malou časťou územia obce, ako aj Bodovským potokom a nepomenovaným povrchovým tokom s pod Lazov, pred reguláciou Váhu, výstavbou vážskej kaskády a protipovodňových hrádzí, tvoriacich ľavostranné prítoky Váhu, dnes len postupne infiltrujúcich  (strácajúcich sa) do sedimentov doliny Váhu. Pred reguláciou Váhu časť územia obce v dolinovej nive trpela povodňami.