KRIVOSÚD - BODOVKA | Informačný web obce 

Vyhľadávanie

História

História

Podhorská obec Krivosúd-Bodovka, kedysi tvoriaca dve obce, oddávna spravované jedným richtárom, leží na strednom Považí, najväčšou časťou na ľavej strane doliny Váhu, medzi historicky významným Trenčínom a Beckovom.

Cez územie obce prechádzala dôležitá stredoveká cesta z  Beckova do Trenčína, ktorá sa spomína v prameňoch už v roku 1208. Svoju históriu Krivosúd – Bodovka začína písať v roku 1398, kedy sa po prvý raz objavuje v listinnom materiály. Donačná listina Žigmunda Luxemburského z tohto roku ju predstavuje ako jednu z obcí rozsiahleho Beckovského panstva, ktoré získal do vlastníctva vojvoda Ctibor zo Ctiboríc. V tomto písomnom prameni sa spomína len jedna časť  súčasnej obce - Rauazd, ktorá sa okolo roku 1406 premenovala na Krivosúd. Bodovka sa objavuje v písomnostiach  odr.1648 a to už v spojení s Krivosúdom (Krivoszúd cum Doboka). Po Ctiborovcoch vlastnili Beckovské panstvo a teda i Krivosúd – Bodovku, rody - Bánfiovci (do r. 1592) a  Revayovci, neskôr sa obec rozdelila medzi niekoľko šľachtických  rodov (Bošanský, Mikovíni, Banóci, Medňanský, Köszeghy, Beréni).

zvonicaChotár obce nebol úrodný, pretože je kopcovitý a v nižších položených poliach úrodu často ničil Váh.  Obyvatelia Krivosúdu - Bodovky, pestovali jačmeň, raž, konope, ľan, ovos hrach, ale i chmeľ a šafran. So striedavým úspechom vysádzali i vinič. Darilo sa tu ovocným stromom a veľká úroda čerešní bola pre obec povestná. Časť ovocia sa spracovávala vmiestnych páleniciach.

Počtom obyvateľstva sa Krivosúd – Bodovka radila  medzi stredne veľké  až väčšie obce Trenčianskej župy. vroku 1784 mala obec  344 obyvateľov, čo je viac ako v súčasnosti. Vtedy bolo v obci 60 domov, v ktorých bývalo 67 rodín.

V 2. pol. 18. stor. postavili zvonicu vežového typu a jej zvon je z roku 1777.

 

 

Symboly obce

Pecat obceHistorický symbol obce bol odvodený z pečatidla, ktoré požívala obec od roku 1736.  Tento pozostáva zo stromu, ktorý vyrastá zo stredného vrchu  nepravidelného trojvŕšia. Menšie stromy   vyrastajú i na ostatných dvoch vrchoch. Po oboch stranách   vstrednej výške sú umiestnené dve najdôležitejšie súčasti orného náradia – pluhu: lemeš a čerieslo. Ďalšími prvkami symbolu sú štyri  päťlupienkové kvietky umiestnené symetricky po oboch stranách nad a pod lemešom a čerieslom.

erb obceTrojvršie so stromami charakterizuje hornatý ráz chotára obce,.  Lemeš a čerieslo si obec do svojho symbolu nedala len preto, aby upozornila na skutočnosť, že hlavným zamestnaním obyvateľov  Krivosúdu-Bodovky bolo poľnohospodárstvo, ale súčasne ich  možno chápať ako prejav úcty kúrodnej pôde, ktorá sa vminulosti získavala za náročných podmienok–klčovaním a odlesňovaním neúrodných plôch. Päťlupienkové kvety, identické skvetmi ovocných stromov znázorňujú ich úrodnosť , ktorá bola pre našu obec významná. Teda na pečatidle je vsymbolickej skratke stvárnené to, čo môže charakterizovať Krivosúd- Bodovku navonok i vsúčasnosti. Z toho dôvodu sa z neho vychádzalo aj pri tvorbe obecného erbu. Ten výtvarne spracoval Miroslav Ďurža a jeho definícia schválená Heraldickou komisiou vroku 1998.

vlajkaVlajku Krivosúdu – Bodovky tvorí päť rovnako širokých pruhov vo farbách červenej, bielej, zelenej, žltej a čiernej