KRIVOSÚD - BODOVKA | Informačný web obce 

Vyhľadávanie

Dokumenty, vyhlášky > Petícia >

List prednostu obvodného úradu v Novom Meste n/V k ťažbe uránu

Dátum: 02.02.2008
Stav: návrh

„Tak čo, bude sa ťažiť?..."

„Dúfam, že nie...!!!" odpovedám na čoraz častejšie otázky , ktorú mi kladú obyvatelia nášho, a nielen nášho, okresu. Som rád, že problematika prípadnej ťažby uránu začína rezonovať v mysliach občanov stredného Považia. Žiaľ, musím to slovko povedať, iba u niektorých. Akosi veľmi dlho trvá, kým si naši občania uvedomia, aké následky pre náš región, by mala prípadná ťažba uránovej rudy, nehovoriac o jej spracovávaní.

Už len samotný prieskum pred cca 40-imi rokmi spôsobil rapídny úbytok vody v potokoch Selca a Kálnice, keď sa navŕtalo do 400 dier do hĺbky 150 metrov. Nehovoriac o úniku karcinogénneho radónu, ktorý cez tieto „komíny" unikal do ovzdušia a o devastácii okolia v blízkosti vrtov, ktoré je možné vidieť ešte dnes.

A čo to ten „urán" vlastne je?
Iba veľmi stručne pre tých, ktorí si o ňom nestihli zatiaľ prečítať. Je to tmavošedý kovový prvok, ktorý bol objavený v roku 1789. Je to najťažší prvok nachádzajúci sa v prírode. Urán je ruda, z ktorej môže byť použitá iba malá časť (z 1 kg uránu v 1 000 kg rudy sa dá vyťažiť iba 500 gramov). Podzemná ťažba znamená presunutie obrovského množstva rudy zo zeme. Vo väčšine uránových baní je percento uránového kovu veľmi nízke, len asi 0,1-1%. Každá tona obohateného uránu, ktorá sa predáva na voľnom trhu predstavuje až 40 000 ton sutiny ako radioaktívneho odpadu. Uránové bane sú často nechránené a vietor a dážď šíria smrtiaci, karcinogénny prach z ťažby ktorý kontaminuje okolitú krajinu.

Čo sa týka konkrétne Inoveckého pohoria sú údaje známe spred 40-ich rokov, kde predpokladajú výdatnosť rudy 0,06% - 0,16%, čo by znamenalo pri odhadovanom množstve
2 000 t - 6 000 t doslova milióny ton kontaminovanej hlušiny, ktorou by zaviezli všetky doliny. A aby som v tej katastrofickej vízii, ale ak sa neprebudíme i možnej, pokračoval, je totálne narušenie ekosystému. To znamená, že sa odlesnia plochy pre ťažbu, narušia sa spodné vody, ktoré dodávajú vlahu koreňom stromov, hluk, prach a vibrácie zeme vyženú z Považského Inovca všetko živé a následne nastane rádiioaktívne zamorenie priestoru a počas desiatok a stoviek rokov vzniknú poddolovaním prepadávajúce sa holokopce.
Že zbytočne straším? - nuž odporúčam návštevu lokalít, kde sa ťažila uránová ruda. A nemusí to byť iba v susednom Česku.

Pri debatách s občanmi som sa v minulom roku nezriedka stretával s názormi asi takéhoto charakteru „...no a čo, aspoň sa vytvoria pracovné miesta...", alebo niektorí starostovia hovorili „...veď obec z toho bude profitovať, budú nám dávať peniaze na rozvoj obce..."
Nuž, ono je to inak a aj to inak je ešte inak, ako hovoril jeden múdry starý rabín.
Región stredného Považia nie je odkázaný na pár pracovných miest, ktoré by eventuálne vznikli, ak by došlo k tomu najhoršiemu. Tento región, čo sa týka pracovných miest, je už vyťažený, čo môžu potvrdiť hlavne zamestnávatelia.
A čo sa týka peňazí, ktoré by dostávali obce?
V „Rozhodnutí o určení prieskumného územia" zo 4.júna 2007, ktoré sa týkalo Hôrky nad Váhom a Kálnice je v bode „Úhrada za prieskumné územie" uvedené:
„držiteľ prieskumného územia je povinný platiť úhradu podľa par.23 ods. 1 geologického zákona 3 000.-Sk za každý začatý rok a za každý začatý km2, t.j. 13 km2 x 3 000.-Sk, t.j.
39 000.-Sk slovom tridsaťdeväťtisíc korún slovenských (!!!) ročne.
Podľa par.23 geologického zákona,ods.3, je 50% úhrady príjmom Environmentálneho fondu a 50% príjmom obcí, na ktorých sa prieskumné územie nachádza" (sic !!!).
Ak by došlo k samotnej ťažbe, tak by určite tých peňazí bolo viac. Ale, pýtam sa pre koho? Obce, v katastri ktorých by sa ťažilo, by sa začali pomaly, ale isto, vyľudňovať. Veď ktože by už chcel bývať v zamorenom a totálne zdevastovanom životnom prostredí, kto by chcel, aby sa rodili postihnuté deti?
Takže pre koho by boli tie peniaze?
Chcem veriť, že obyvatelia stredného Považia si uvedomia, že neexistujú peniaze, ktoré by vyvážili poškodenie zdravia ich a budúcich generácií ako aj nenapraviteľné škody na životnom prostredí tohto nášho krásneho kraja.

A kto je v pozadí tohto dehonestujúceho (pre obyvateľov Slovenska) projektu?
Sú to kanadské súkromné ťažiarske firmy, ktoré našli v predchádzajúcich volebných obdobiach na Slovensku spriaznené duše a hlavne legislatívu (viď vyššie), ktorá im veľmi, veľmi vyhovuje (o spoločnostiach bližšie na stránke www.stopuranu.sk).
Sú to kanadské spoločnosti, ktoré ich vláda donútila ísť preč z vlastného územia (legislatívou), aby nedošlo k devastácií prekrásnej kanadskej prírody.
Som osobne presvedčený, že to bola filozofia „...choďte tam, tam sa dá kúpiť každý a všetko a za lacný peniaz...tam je legislatívne prostredie pre vás veľmi vhodné..."
Ako iste už viete, za výdatnej pomoci Greenpeace, sa podarilo vyzbierať do 60 000 podpisov na petičných hárkoch „Stop uránu" hlavne z Východného Slovenska, kde je plánovaná ťažba v Jahodnej. Táto prvá časť bola odovzdaná ministrovi životného prostredia, ktorý cez svojho štátneho tajomníka odkázal, že sa pri rozhodovaní o prípadnej ťažbe bude prihliadať k názoru občanov žijúcich v danom regióne.

Koncom minulého roka sa nám podarilo v parlamente zmariť snahu určitých podnikateľských skupín prepašovať do banského zákona ustanovenie o vecnom bremene, čo iste naši občania zachytili v masmédiách. Pokladám to za veľký úspech, avšak iba malý krôčik k tomu, aby nedošlo k devastácii našej prírody.
Som rád, že myšlienku zachovania prírody a kvality životného prostredia po určitom čase prijali za svoju už všetci starostovia Považského mikroregiónu a nielen jeho. Nie bez zaujímavosti je zistenie, že sa skôr podarilo získať na záchranu Považského Inovca samotných občanov, ako niektorých ich predstaviteľov.

Veľmi vysoko hodnotím stanovisko primátora Nového Mesta n/Váhom, ktoré povedal na poslednom MsZ v minulom roku, ako aj jednoznačne prijaté uznesenie poslancov proti akejkoľvek ťažbe, ktorá by narušila ráz Inoveckého pohoria, čo by malo nedozierny dopad na areál nielen veľmi navštevovanej Zelenej vody, ale na aktivity rozvoja turizmu vôbec.
Očakávam, že podobné uznesenia odznejú na všetkých obecných zastupiteľstvách, čím sa vytvorí určitá protiváha snahám súkromných zahraničných firiem o drancovanie nášho štátu.
K tomu je ovšem potrebné, aby občania aj Nového Mesta nad Váhom a nielen tí, ktorí v tejto lokalite majú chaty, nielen tí, ktorí navštevujú toto pohorie za účelom prechádzok po lese a zberu hríbov, ale všetci, ktorí si uvedomujú, že nebezpečný radón, karcinogénny rádioaktívny prach vznikajúci pri mletí uránovej rudy a pri vysúšaní kalových polí ohrozí generačne zdravie ľudí v okruhu desiatok ak nie stoviek kilometrov od zdroja a zdevastuje prírodu na stovky rokov.
Že zahraniční investori, ktorí tu už zainvestovali nemalé finančné zdroje a vytvorili stovky pracovných miest, budú fabriky sťahovať do lepších podmienok, že sem už nepríde ani koruna zahraničných investícií, že budú končiť zatiaľ svetoznáme kúpele Piešťany, znehodnotia sa podzemné zdroje pitnej vody od Piešťan až po Trenčín....tých negatívnych dopadov je veľmi veľa. V každom prípade si je treba uvedomiť túto hrozbu. A dá sa v tom niečo spraviť práve teraz!! Ak to nezachytíme na začiatku, tak ohrozíme nielen seba, ale hlavne budúce generácie.

Ako keby som počul:"...no, ale ako to ja môžem ovplyvniť?...ja som len radový občan..."
Ako to môžem ako radový občan ovplyvniť? - no predsa tak, že vyjadrím svoju vôľu na petičnom hárku svojim podpisom. Ak nepomôže petícia, existuje ešte inštitút referenda.
Som však presvedčený (zatiaľ), že bude postačovať petícia. Nepochybujem o tom, že súčasná vláda nedovolí devastáciu životného prostredia a neohrozí zdravie svojich občanov ťažbou uránu. Napokon, to nie je vládny záujem. To je záujem zahraničných spoločností, ktoré ,ak by sa ťažilo, tak vyťaženú rudu budú predávať na trhoch s uránom a silne pochybujem, že by Slovensku predávali za časť svetovej ceny (viď. úvahu Martina Hrica v denníku Pravda z 18.12 2007 o ťažbe uránu a zlata na Slovensku).
Aj za týmto účelom sa stretávajú starostovia nášho regiónu, aby si zjednotili postup. Naposledy bolo stretnutie v Kálnici 12.12.2007, kde sa prijal určitý postup a stanovili sa úlohy zúčastneným starostom týkajúce sa hlavne osvety a prenosu informácií medzi obyvateľov.
Napokon k tomu by svojou mierou mal prispieť i tento môj článok.

Všetky ostatné informácie, vrátane petičných hárkov, ako aj zorganizovanie aktivistov z jednotlivých obcí na získanie čo najväčšieho počtu podpisov, obdržia občania na príslušnom Obecnom úrade a u starostu.

Ján Kišš
prednosta Obvodného úradu
v Novom Meste nad Váhom
9.januára 2008